Na výstavě Blokáda extremismu se jako hlavní umělec představí Tomáš Rafa, který se v Polsku, na Slovensku, ale i v Čechách věnuje narůstajícím nebezpečným rasistickým, xenofobním či nacionalistickým tendencím. Jeho tvorbu definuje zejména umělecký aktivismus a dokumentarismus. Pomocí média fotografie a videa zkoumá problémy soužití menšiny s majoritou a obvykle se nachází přímo v místě lokálního konfliktu. Odhaluje nám tak pravdu o současném stavu společnosti, jež vědět nechceme a raději nad ní zavíráme oči. Práce Tomáše Rafy doplní svým videem dotýkající se migrační krize renomovaná německá aktivistická skupina The Centre for Political Beauty / Zentrum für Politische Schönheit.

„V súčasnosti sa deje toľko zaujímavých vecí, že je ťažké nevnímať ich. Politická situácia sa zhoršuje, rasizmus a xenofóbia sú na vzostupe, emócie sprevádzajúce rôzne pouličné udalosti sú stále intenzívnejšie. Myslím si, že je možné, že toto všetko smeruje k nejakému veľkému vyvrcholeniu. Koniec koncov, tak to v minulosti vždy bolo.“ — Tomáš Rafa

Blokáda extremismu je výstava nekompromisne odhaľujúca pravdu, ktorú by sme asi radšej nechceli vedieť. A už vôbec nie vidieť na vlastné oči a počuť na vlastné uši. Kedysi som nechápal, ako to ten Tomáš Rafa dokáže – chodiť na miesta, kde by sa normálny človek neodvážil objaviť a vlastne ani nemal žiadnu motiváciu ísť. Filmovať a verejne šíriť výroky, ktoré by mali zhorieť na smetisku dejín. Upozorňovať na ľudí, ktorých mená je lepšie (aj na tomto mieste) nespomínať. Tomáš Rafa dokumentoval nebezpečné zlo skôr, ako získalo moc, spoločenskú váhu a desaťtisíce priaznivcov. O to hrozivejším dokumentom sú jeho diela dnes, keď sa na ne pozeráme s časovým odstupom a snažíme sa pochopiť ich obsah.

Tomáš Rafa je človek špecificky cítiaci zodpovednosť za budúcnosť a smerovanie nášho sveta. Svojou tvorbou bojuje proti nacionalizmu, rasizmu a xenofóbii. Nie je dokumentarista (aj keď dokumenty tvorí), nie je len aktivista (aj keď umelecký aktivizmus je asi to, čo ho najviac definuje) a jeho ciele nie sú primárne umelecké (aj keď nespochybniteľne je v prvom rade umelcom). Otázka, či je viac dokumentaristom, aktivistom, alebo umelcom je zle položená, lebo Rafa definuje nové kategórie. V zmysle rovnice umelec + aktivista = artivista pôsobí primárne v priestore, ktorý možno označiť za sociálny dizajn. Pravidelne organizuje workshopy a happeningy pre Rómov, kde nevystupuje ako dokumentarista, ale iniciátor, dizajnér a následne pozorovateľ výtvarných akcií. Rómov aktivuje a vyzýva k osobnej participácii. Naopak, extrémistické ultrapravicové zhromaždenia, často namierené proti menšinám, komentuje, ale až vo fáze strihu a réžie. Programovo navštevuje demonštrácie nielen v strednej Európe ale aj na celom svete a vstupuje do nebezpečne úzkeho priestoru medzi znepriatelenými stranami, medzi protestujúcich a políciu. Zapína kameru a filmuje, čím vytvára hodiny materiálu. Záznam následne strihá do dynamickej a koncentrovanej výpovede.

Tomáš Rafa v Domě umění Ústí nad Labem predstavuje fotografie, videá a projekt „Česko-rómska vlajka“. Nad vstupom do galérie sa nachádza víťazná z nominovaných vlajok – ak ju samozrejme neukradli. Priestoru dominuje monumentálna fotografia zo srbsko-maďarskej hranice, ktorá vznikla v čase vrcholiacej utečeneckej krízy a prepája výstavu s hosťujúcou skupinou The Centre for Political Beauty. Videá predstavujú Protirómske (2010-2013), Protiimigrantské (2015-2016) a ProtiLGBT (2018-2019) protesty, ako aj video z maliarskych workshopov v Rómskych osádách. Súčasťou výstavy je aj video, ktoré bolo vystavené v MoMA PS1 v New Yorku. Česko-rómska vlajka je starší projekt priemérovaný v spolupráci s kurátorkou Lenkou Kukurovou v Artwall Gallery v Prahe. Spojenie českej a rómskej vlajky pochopiteľne vyvolalo vlnu hejtov aj nevôle na oboch menovaných stranách.

Hosťom výstavy bude renomovaná nemecká aktivistická skupina The Center for Political Beauty/Zentrum für Politische Schönheit, ktorá v priestoroch galérie DUUL predstaví video Die Joan-Monnet Brücke. V Stredozemnom mori ročne zahynie približne toľko utečencov ako na hranici železnej opony počas celého jej trvania. Most medzi Afrikou a Európou by mohol zachrániť ročne životy desiatok tisícov utečencov – detí, žien a mužov, ktorí počas plavby za slobodou zomierajú. Kým rakúsky Bundeskanzleramt a stavebná firma Strabag vybudujú most cez Stredozemné more, vznikne dočasná záchranná platforma – tisíc osvetlených záchranných ostrovčekov, ktoré by putujúcim migrantom mohli v prípade havárie alebo nepriazne počasia zachrániť život. Utečenci tu nájdu navigačné svetlá, potravinové rezervy, zariadenia na núdzové volania, fotovoltaické moduly a iné záchranné nástroje. Motiváciou rakúskej vlády je solidarita s krajinami, ku ktorým sa utečenci dostávajú po mori. Keďže Rakúsko, ako stredoeurópska krajina nemá schengenskú hranicu, rozhodlo sa projekt realizovať aj financovať. Jediným problémom je, že Die Joan-Monnet Brücke je napriek presvedčivému konceptu a profesionálnej produkcii iba fiktívnym umeleckým projektom. Skupina The Center for Political Beauty predstavuje najväčší investičný zámer EU, ktorý by bol obrovským prejavom humanizmu rozvinutej časti sveta voči chudobnému. Zatiaľ ale zostáva iba projektom vizionárskym, na rozdiel od rozšírenia Pamätníka židom zavraždeným v Európe, architekta Petra Eisenmana, ktorý reálne vybudovali v priamom susedstve predsedu nemeckej AFP. Alebo projektu SOKO Chemnitz, v ktorom sa online pokúsili získať identitu a meno zamestnávateľa 7 000 účastníkov extrémistických protestov.